Asi najťažšou úlohou (ťažšou než zvládnuť samotný TWIN), bolo kúpiť si lístky. Nakoniec sa nám to však všetkým podarilo a už sme v sobotu ráno sedeli vo vlaku do Budapešti. Po príchode sme si rozdelili u koho budeme bývať a ubytovali sme sa. Nasledoval výlet na námestie hrdinov a blízke okolie. Bola tam aj replika hradu z Transylvánie, nebudem vás zaťažovať názvom, ani ja si ho nepamätám. Potom nasledoval návrat do centra, kde boli také menšie trhy (boli to už vianočné keď bolo len 14.11?). Nasledovala tradičná maďarská večera (teda aspoň tam kde som bol ubytovaný ja, vždy bol nejaký maďarský šmak, neviem ako to mali ostatní, ale lepšie určite nie, haha). Večer nasledovalo menšie ice-breakingové posedenie v celkom sympatickej krčmičke.

V nedeľu nás čakala prehliadka mesta. Počasie nám príliš neprialo, ale zrážky boli stále v norme, takže sa to dalo zvládnuť. Videli sme parlament, mali sme na obed tradičný maďarský langoš a Maďari boli celkom prekvapení, že je tradičný aj u nás. Ale uznávam, že ten ich je trošku viac all-inclusive než ten náš. Mohli sme si naň dať slaninu, smotanu, mäso, cibuľu a kopec ďalších príloh. Poobede sme sa odobrali do časti Buda, kde sme si prezreli hrad a jeho blízke okolie. Večer sme zas zakončili drobným posedením v miestnom bare.

Pondelok bol náš posledný deň vzhľadom na to, že sme odchádzali v utorok ráno. Boli sme si prezrieť farmaceutickú fakultu kde akurát prebiehala nejaká health campain (podľa zoznamu svetových dní v blízkych dátumoch to mohlo byť spojené so svetovým dňom diabetu... to by vysvetľovalo aj to jabĺčko, uvedené ďalej) organizovaná miestnymi „spolkármi“. Dostali sme jabĺčko a išli sme ďalej. Po prehliadke fakulty sme vyrazili do centra. Boli sme si pozrieť citadelu nad mestom a potom sme si v centre dali obed. Poobede sme boli na trhu, kde sme si nakúpili rôzne dobroty a suveníry. Potom nasledovala plavba loďou, pred ktorou sme si ešte spravili fotku na strome. Mali tam výborný strom... úplne ako stvorený na to, aby sa na ňom ľudia fotili. Po plavbe loďou sme si šli pobaliť veci, pripraviť sa a nasledovala spoločná večera, ktorá bola fakt výborná. Na výber bolo viac jedál, nebudem opisovať všetky, každopádne som si vybral to najchutnejšie. Posledný večer sme zakončili výbornou hrou, ktorú keby som mal zhrnúť do jednej vety bolo by to: Čím viac oficiálny a politicky korektný, tým viac zábavy. Neviem či sa tak bavili aj ostatní, ale ja som si to dosť užíval.

Nasledujúce ráno sme sa rozlúčili, nasadli do autobusu, zavreli oči a zrazu sme sa ocitli v Brne. Neviem ako to ten autobus spravil.

- Štefan Moravčík