Zima, chlad, depresia ... presne na tieto veci som nemal jedného aprílového týždna čas, keďže som sa zúčastnil 49th EPSA Annual Congres 2016 v Helsinkách. Zima, tá tam možno bola, ale uvedomiť som si to stihol až po návrate. 10 dní zbehlo ako voda a ani som si nestihol uvedomiť a bol som na ceste naspäť. No a kedže to bol môj prvý kongres (dúfam, že nie posledný), tak ako už býva tradíciou, pokúsim sa vám aspoň trošku priblížiť, ako sme sa na tohtoročnom kongrese mali.

Ako som už spomenul bol to môj prvý kongres a tak som nemal tušenia, čo by som asi tak mal očakávať a viac menej som sa riadil iba inštrukciami od skúsenejších „kongresistov“. Do Helsínk sme dorazili v piatok, hoci kongres oficiálne začínal až v pondelok a to z toho dôvodu, že ako mi bolo povedané, po začatí už na nič proste čas nebude a možno ani poriadne neuvidím mesto. No počkať, za 7 dní nebudem mať príležitosť len tak si ísť pozrieť mesto? Najprv sa mi tomu nechcelo veriť, ale kongres nesklamal svoju reputáciu a v pondelok to všetko oficiálne začalo.

Prvé dva dni sa ráno konalo sympózium, ktoré bolo veľmi zaujímavé a obohacujúce (aspoň pre ľudí, ktorí úspešne prežili prvý večer kongresu). Bolo to vedené vo forme interaktívnych prednášok od mnohých odborníkov z oboru farmácie na svetovej úrovni. Najviac ma bavila myšlienka toho, že aj farmácia ako obor je vlastne len veľká skupina ľudí po celom svete, ktorá ide za svojím cieľom. A presne táto myšlienka bola pre mňa najzaujímavejšie pri pohľade na prednášajúcich, ktorí tiež len tvoria špičku tejto skupiny a reálne sa snažia ťahať tento obor ďalej. Zvyšok týždňa pokračoval v znamení workshopov a sermínárov, ktoré som si naozaj užíval. Kedže som sa pred kogresom vlastne ani nikdy nezúčastnil na žiadných soft skillových workshopoch a bol som nováčikom aj v tomto, a musím povedať, že som si ich patrične užil a taktiež som si z nich aj naozaj veľa odniesol. Workshopy boli vedené interaktívnou formou a vo veľmi priateľskej atmosfére, čo ešte napomohlo výslednému efektu.

Niekedy sa však aj bohužial stalo, že ste sa na seminár nedostali, kedže bol plný. No v tom momente netrebalo zúfať, veď predsa stále tu na nás čakalo naše vytúžené General Assembly. Sám som sa na niektorých GA zúčastnil. Keď sa na to spätne pozriem, tak ani GA nebolo zlé, veď predsa aj ja som už členom EPSA, tak nie je na škodu byť trošku v obraze, kto a ako túto asociáciu vedie.

No a teraz vec, ktorú už nemožno ďalej utajovať. Samozrejme sme nešli do Helsínk len študovať, veď predsa ako som už povedal, farmácia je o ľuďoch a kde inde môže mať človek lepšiu príležitosť spoznať viac mladých ľudí z oboru, ak nie na kongrese. Každý večer bola pre nás pripravená nejaká štylisticky bližšie definovaná párty... (bad taste party, finnish party, international party). Bolo skvelé sa spoznať s reprezentantmi iných krajín. Spoznal som mnoho zaujímavých ľudí a dúfam, že s nimi budem aj naďalej udržiavať kontakt a že sa uvidíme aj na najbližšom kongrese.

- Adam Majcher